Aww! To neznášam!

28. ledna 2015 v 12:22 | AndyLu |  Téma týdne
Určite každý pozná tú hlúpu situáciu, kedy je všetko na spadnutie,
vy sa musíte rozhodnúť pre niečo a neviete čo ...
Za normálnych okolností sa nič nedeje
a keď príde rad na rozhodovanie, zrazu je tu toľko ponúk...
Awwww!!
Napríklad to sa stálo práve mne.
Neviem kto vyberá témy týždňa, ale táto je ako ušitá na môj problém.

Ako som skôr spomínala rada by som vycestovala do Ameriky za prácou...
Už je to v podstate vybavené. Ale moja mamka ako správna matka
samozrejme nechce aby som išla. A mne sa tiež veľmi nechce, lebo som taký ten domácky tip.
Ale sedieť celé dni doma na riti a nič nerobiť? Žobrať od mamky peniaze? To nie. To nie som ja.
Takže som si vybrala voľbu odcestovať.
Na to mi ako blesk z neba, prišla ponuka pracovať v jeden dobrej Slovenskej firme.
Je to vlastne len záskok za jednu mladú pani čo ide na materskú dovolenku ..
(ale viete, dnes sú matky na materských aj 3 roky...)

Tak a čo teraz. Je to parádna príležitosť, ale nie je to natrvalo..
Ale ako hovorí ocko, za rok sa môže všeličo zmeniť, ona môže znova otehotnieť
môžem sa im osvedčiť viac a ponúknu mi prácu na trvalo,
ale môže prísť aj po pár mesiacoch nspäť a ja z toho nebudem mať nič a ešte ani nevycestujem.
(okrem toho som teraz marod, ležím v posteli z teplotami a nechcem tam veľmi chodiť aby som
tehotnú nenakazila takže ani nemám čas na zaúčanie - a že je tam toho dosť)


A aby toho nebolo málo, včera mi volala šéfka z agentúry kde opatrujem občasne deti,
že potrebuje stále opatrovanie pre jedno dievčatko čo je po operácii. (to je až do marca /března/)...

Iste poznáte ten pocit keď sa na vás všetko valí a vy neviete čo skôr .... No a potom SI VYBER...

Ak máte nejakú dobrú radu ako na to, prosím poraďte mi .... Ja som zúfalá...
 

Diary no. 05

23. ledna 2015 v 16:44 | AndyLu |  Diary
Bola som dnes v robote.. Opatrovala som 2 dievčatká,
boli totiž choré.. No poviem vám, boli zlaté, sú rozkošné
ako sa vedia spolu zahrať...

Ale po istom čase, tak ako každé dieťa, ich to prestalo baviť..
Bolo to samé: môžem si zahrať hru na mobile? môžem si zapnúť telku?

Ja ich ale musím nejako zabaviť... Jednak nechcem a jednak nemôžem používať
moderné výdobytky...
Keď som sa ich snažila zabaviť s omaľovánkamy ktoré som priniesla, zabralo to..
Potom sa chceli hrať na koníkov.. Aj to bolo fajn ...
Potom ale z čista jasna si zmyslela tá staršia (5 rokov),
že súrne potrebuje rodičov a hotovo!!!


Teda nechcem nič zlé na nich povedať, boli naozaj zlaté, ale
potom následne 2 hodiny som počúvala vzlyky a plač....
Dnešné deti sú neskutočne naviazané na svojich rodičov ..
A predpokladám že je to pre to že im dovoľujú počítače, mobili, tablety a tak...
Pretože ten plač spustila len po tom čo som jej zakázala mobil ...

Ách neviem ako vy, ale ja svoje deti rozhodne nebudem vychovávať na týchto
vymoženostiach ... Budem sa snažiť, aby si na to nezvykli...
A ČO VY??? :D

Diary no. 05 (Skype je skvelá možnosť)

23. ledna 2015 v 16:00 | AndyLu |  Diary
Ako som napísala, chcem vycestovať do Ameriky.
Chcela by som tam robiť Au Pair, ale ...
No keď chcem ísť, musím vedieť anglicky.
To by nebol až taký problém, dohovorím sa
a určite by som sa tam nestratila,
ale to nestačí.
Keď mám bývať na rok alebo dva u nejakej rodiny,
musím vedieť anglicky viac než dobre.

Aj keď moja maturita dopadla skvelo (mala som jedničku :-D)
ešte si tak neverím..

Tak som sa rozhodla pre malé doučovanie.
Ale nie v takom bežnom slova zmysle..
Keďže potrebujem len konverzáciu, ideálne riešenie pre mňa
bol Skype.


Niekde som sa dozvedela, že aj tak to ide
a že existujú takéto formy.
Musím povedať, že už som absolvovala
10 hodín týmto spôsobom
a vrelo odporúčam.
Ak si potrebujete zlepšiť výslovnosť a konverzáciu,
tak je to pravé orechové pre vás...

 


Diary no. 03

23. ledna 2015 v 15:30 | AndyLu |  Diary
Zdravím, včera som toho veľa nespravila.
Bola som len doma a v podstate len ležala v posteli.
Nie som chorá alebo tak, len lenivá...
Tatko je chorý, tak som sa o neho starala,
ale inak nič...

Ó a pozerala som seriál Frasier.
Viem že je to staré, ale stále sa na tom zasmejem.
Začala som pekne od prvej série.. Zbožňujem tieto
staré seriály ako Priatelia, Krok za krokom...


Tak či tak, milujem keď nemusím vstať,
keď mám voľno a raz za čas si môžem poležať celý deň. :)
Máte to tiež tak??

Radu prosííím - tyrkysové lodičky?

23. ledna 2015 v 12:14 | AndyLu |  Little Fashion
Zdravím ľudkovia..
Mám obrovkú dilemu...
Chcem si kúpiť lodičky ku dĺhym, tyrkysovým šatám...
A neskôr aj ku riflia a tak :D
Netuším však ktoré ...

1.
Tyrkysové lodičky Kolin
2.
Zelené lodičky DeVib Dottie
3.
Čierne lodičky Wase

Tak ja vážne neviem.. Páčia sa mi tie 2. ale aj ostatné sú fajn .. lebo v jednoduchosti je krása ...
Neznášam rozhodovanie .. :(
Tak čo myslíte??

Toto sú tie šaty .. (to na obrázku nie som ja :D)

Diary no. 02

22. ledna 2015 v 21:31 | AndyLu |  Diary
Ešte nie je tak neskoro, ale ja už idem spať.
Zajtra skoro vstávam, pracujem...
Aww ako mne chýba školaaaaa...

Prešo som na ňu tak nadávala keď so tam chodila? Boli to najlepšie roky.
Aaaha už viem.. Trebalo sa učiť a taak ...
Ale aj tak mi chýba a vrátila by som sa ...


Toto bola moja škola .. Kto to má tiež tak?

No tak či tak lúčim sa pre dnešok ...
Pridávam ešte jednu pesničku na dobrú noc ...
Spieva sa mi celý deň tak som sa rozhodla pridať ju ....



Diary no. 01

22. ledna 2015 v 14:19 | AndyLu |  Diary
Jaa nechem byť jedna z tých paničiek, ktoré majú dokonalých havinkov
a ten ich je najlepší a najkrajší a taak...
Ale ja som na neho taak hrdá ... a milujem ho.
Veď sa na neho pozrite


Toto je môj Tobík. Tobinko môj maličký.

Má 4 roky. Narodil sa 17. 09. 2010. A je to zlatíčko ...
Pred 2 hodinkami pre neho prišiel dedko a vzal ho ku nim do domu, lebo
ja zajtra robím a po robote idem rovno tam .. A do roboty som ho brať nemohla..
Je preč sotva 120 minút a mne už tak chýba ..

Ja vieeem, nechcem byť jedna z týh paničiek .. :D

Čo?? Podľa mňa je to naopak!!

22. ledna 2015 v 13:39 | AndyLu |  Téma týdne
Nedávno som počula nejakého chlapa na ulici ako nakladá svojej asi priateľke, ako nevie šoférovať.
"Už ťa v živote nepustím za volant môjo auta!! Máš doživotný zákaz!!"
A ja sa pýtam čo???
Zamyslime sa... Prečo takmer každý muž (poznám aj výnimky)
podceňuje ženy čo sa týka šoférovania. Prečo tie zákazy??


To myslia vážne? Je štatisticky dokázané, že drvivú väčšinu autonehôd spôsobujú muži.
Takže zamyslite sa vy egoisti, zamyslite sa nad sebou...

A druhá vec... Muži nepatria za šporák??? Zákaz vstupu do kuchyne mužom??
V každom dobrom hotely alebo vyhlásenej reštaurácii je šéfkuchár muž.


Takže tieto nezmyselné nepísané zákazy
(zákony ktoré vymysleli zakomplexovaní muži a ženy)
si strčte do vreca, pretože poznám, a som si istá
že nie som sama, niekoľko výnimiek ktoré
mi potvrdili, že na to neexistuje žiadne pravidlo!!!

Iste nektoré ženy by mali mať na čele napísané ZÁKAZ SADNÚŤ ZA VOLANT.
A iste sú tu muži, ktorý by v žiadnom prípade sa nemali pribížiť ku sporáku....

Ale prečo na tieto rozdiely poukazovať. Ja tvrdím
každý nech robí to čo ho baví, keď chce jazdiť, nech jazdí,
keď chce variť nech varí, keď chce robiť
čokoľvek, nech to robí a
my im do toho nemáme čo kecať a čo zakazovať.

Takže ZAKAZUJEM :-) zakazovanie...



Diary no. 00

22. ledna 2015 v 11:59 | AndyLu |  Diary
Zdravíím, takže vás teda vítam u mňa. V mojom svete. Z veľkej časti sa točí okolo hudby.

Ďalšia časť okolo kníh a čítania. Ooou a rada píšem.
Len som zatiaľ nemala odvahu to zverejniť :)

Keďže som skončila Obchodnú strednú školu, Nastúpila som na výšku.
Rozumný krok že? :)
Zapísala som sa na Manažment, a istú vysokú školu. Mala som strach
že ma tam nevezmú, no mala som dobré výsledky,
vzali ma zo 600 uchádzačov ako 14. (musela som sa pochváliť :D)
No čo myslíte ako to dopadlo?
Vydržala som tam 2 týždne...
Nebudem tu rozvádzať prečo...
Proste nie som študijný typ. :)

Rozhodla som sa že budem pracovať. Zamestnala ma nemenovaná
babysitterská firma, a tak teraz robím.
Milujem tú prácu. Rozhodla som sa že začnem chodiť na pedagogiku
a budem PANI UČITEĽKA :-)

Ták ale pred tým som sa rozhodla, že skúsim niečo iné.
Niečo na čo by som si nikdy netrúfla.
Idem na rok do Ameriky. (možno na dva)
Pracovať, spraviť si certifikát z angličtiny...
Bude to faajn ... Bojím sa ale bude to dobré :)

Tak a to bol krátky úvod môjho života. Ako bude pokračovať
sa budem snažiť referovať aj naďalej :)

Kam dál