Diary

Diary no. 05

23. ledna 2015 v 16:44 | AndyLu
Bola som dnes v robote.. Opatrovala som 2 dievčatká,
boli totiž choré.. No poviem vám, boli zlaté, sú rozkošné
ako sa vedia spolu zahrať...

Ale po istom čase, tak ako každé dieťa, ich to prestalo baviť..
Bolo to samé: môžem si zahrať hru na mobile? môžem si zapnúť telku?

Ja ich ale musím nejako zabaviť... Jednak nechcem a jednak nemôžem používať
moderné výdobytky...
Keď som sa ich snažila zabaviť s omaľovánkamy ktoré som priniesla, zabralo to..
Potom sa chceli hrať na koníkov.. Aj to bolo fajn ...
Potom ale z čista jasna si zmyslela tá staršia (5 rokov),
že súrne potrebuje rodičov a hotovo!!!


Teda nechcem nič zlé na nich povedať, boli naozaj zlaté, ale
potom následne 2 hodiny som počúvala vzlyky a plač....
Dnešné deti sú neskutočne naviazané na svojich rodičov ..
A predpokladám že je to pre to že im dovoľujú počítače, mobili, tablety a tak...
Pretože ten plač spustila len po tom čo som jej zakázala mobil ...

Ách neviem ako vy, ale ja svoje deti rozhodne nebudem vychovávať na týchto
vymoženostiach ... Budem sa snažiť, aby si na to nezvykli...
A ČO VY??? :D

Diary no. 05 (Skype je skvelá možnosť)

23. ledna 2015 v 16:00 | AndyLu
Ako som napísala, chcem vycestovať do Ameriky.
Chcela by som tam robiť Au Pair, ale ...
No keď chcem ísť, musím vedieť anglicky.
To by nebol až taký problém, dohovorím sa
a určite by som sa tam nestratila,
ale to nestačí.
Keď mám bývať na rok alebo dva u nejakej rodiny,
musím vedieť anglicky viac než dobre.

Aj keď moja maturita dopadla skvelo (mala som jedničku :-D)
ešte si tak neverím..

Tak som sa rozhodla pre malé doučovanie.
Ale nie v takom bežnom slova zmysle..
Keďže potrebujem len konverzáciu, ideálne riešenie pre mňa
bol Skype.


Niekde som sa dozvedela, že aj tak to ide
a že existujú takéto formy.
Musím povedať, že už som absolvovala
10 hodín týmto spôsobom
a vrelo odporúčam.
Ak si potrebujete zlepšiť výslovnosť a konverzáciu,
tak je to pravé orechové pre vás...

Diary no. 03

23. ledna 2015 v 15:30 | AndyLu
Zdravím, včera som toho veľa nespravila.
Bola som len doma a v podstate len ležala v posteli.
Nie som chorá alebo tak, len lenivá...
Tatko je chorý, tak som sa o neho starala,
ale inak nič...

Ó a pozerala som seriál Frasier.
Viem že je to staré, ale stále sa na tom zasmejem.
Začala som pekne od prvej série.. Zbožňujem tieto
staré seriály ako Priatelia, Krok za krokom...


Tak či tak, milujem keď nemusím vstať,
keď mám voľno a raz za čas si môžem poležať celý deň. :)
Máte to tiež tak??

Diary no. 02

22. ledna 2015 v 21:31 | AndyLu
Ešte nie je tak neskoro, ale ja už idem spať.
Zajtra skoro vstávam, pracujem...
Aww ako mne chýba školaaaaa...

Prešo som na ňu tak nadávala keď so tam chodila? Boli to najlepšie roky.
Aaaha už viem.. Trebalo sa učiť a taak ...
Ale aj tak mi chýba a vrátila by som sa ...


Toto bola moja škola .. Kto to má tiež tak?

No tak či tak lúčim sa pre dnešok ...
Pridávam ešte jednu pesničku na dobrú noc ...
Spieva sa mi celý deň tak som sa rozhodla pridať ju ....


Diary no. 01

22. ledna 2015 v 14:19 | AndyLu
Jaa nechem byť jedna z tých paničiek, ktoré majú dokonalých havinkov
a ten ich je najlepší a najkrajší a taak...
Ale ja som na neho taak hrdá ... a milujem ho.
Veď sa na neho pozrite


Toto je môj Tobík. Tobinko môj maličký.

Má 4 roky. Narodil sa 17. 09. 2010. A je to zlatíčko ...
Pred 2 hodinkami pre neho prišiel dedko a vzal ho ku nim do domu, lebo
ja zajtra robím a po robote idem rovno tam .. A do roboty som ho brať nemohla..
Je preč sotva 120 minút a mne už tak chýba ..

Ja vieeem, nechcem byť jedna z týh paničiek .. :D

Diary no. 00

22. ledna 2015 v 11:59 | AndyLu
Zdravíím, takže vás teda vítam u mňa. V mojom svete. Z veľkej časti sa točí okolo hudby.

Ďalšia časť okolo kníh a čítania. Ooou a rada píšem.
Len som zatiaľ nemala odvahu to zverejniť :)

Keďže som skončila Obchodnú strednú školu, Nastúpila som na výšku.
Rozumný krok že? :)
Zapísala som sa na Manažment, a istú vysokú školu. Mala som strach
že ma tam nevezmú, no mala som dobré výsledky,
vzali ma zo 600 uchádzačov ako 14. (musela som sa pochváliť :D)
No čo myslíte ako to dopadlo?
Vydržala som tam 2 týždne...
Nebudem tu rozvádzať prečo...
Proste nie som študijný typ. :)

Rozhodla som sa že budem pracovať. Zamestnala ma nemenovaná
babysitterská firma, a tak teraz robím.
Milujem tú prácu. Rozhodla som sa že začnem chodiť na pedagogiku
a budem PANI UČITEĽKA :-)

Ták ale pred tým som sa rozhodla, že skúsim niečo iné.
Niečo na čo by som si nikdy netrúfla.
Idem na rok do Ameriky. (možno na dva)
Pracovať, spraviť si certifikát z angličtiny...
Bude to faajn ... Bojím sa ale bude to dobré :)

Tak a to bol krátky úvod môjho života. Ako bude pokračovať
sa budem snažiť referovať aj naďalej :)
 
 

Reklama